Sylvia Smatanová
Bola si aj na kávičku?
Touto otázkou ma vítala mama po návrate z mesta. V období, kedy už nevládala chodiť do mesta so mnou.
Človek, ktorý je stále na ceste. Lebo cesta je cieľ. Zoznam autorových rubrík: Recenzie kníh, Súkromné, Nezaradené
Touto otázkou ma vítala mama po návrate z mesta. V období, kedy už nevládala chodiť do mesta so mnou.
Prišla mi mailom ponuka na poistenie onkologických chorôb. Z mojej zdravotnej poisťovne.
V tejto dobe to znie ako sci-fi. Veď naše vzťahy skôr pripomínajú bratov zo Simmelovho románu, ktorého názov som si požičala. Čas a energiu používame na útoky voči iným. Väčšinou slovné a vo virtuálnom svete. Na šťastie. Zatiaľ.
Bavila som sa s kamoškou. Začala maľovať ornamenty. Ale odmieta maľovať cez šablóny. Nikdy predtým nemaľovala. Ale teraz trénuje. Pretože jej ruka sa po porážke občas trasie ako alkoholik, keď objaví v špajzi plnú fľašu.
Dohodla som sa cez sociálnu sieť s jednou pani, že jej prinesiem bylinku. Ani jedna z nás nemá v profile fotku. Na záver mi napísala: „Som tmavá. Aby ste neboli prekvapená. Ak Vám to prekáža, pokojne mi napíšte. Pochopím to.“
Posielanie vzoriek DNA na analýzu. Cieľom je pátranie po chorobách alebo príbuzných. Ale stačí jeden hacker a databáza sa zmení na ponukový lístok. DNA plus osobné údaje. Dokonalá ponuka. Pre sériového vraha. Toto sa nemalo stať.
John Strelecky: Kaviareň na konci sveta (Tatran, 2019), Návrat do Kaviarne na konci sveta (Tatran, 2020)
Rebeka má 60 rokov. V mladosti bola úspešnou fotografkou. A bola bohatá. Jej kariéra je však na ústupe. A peniaze sa minuli.
Obyčajná tvár je to, čo August (Auggie) nemá a nikdy mať nebude. Tvár má zdeformovanú napriek desiatkam operácií. Veľmi zdeformovanú. Vesmír nebol k nemu práve prívetivý, ale vynahradil mu to ľuďmi, ktorí sú okolo neho. Väčšinou.
David je inteligentný vrah lekárov. Odsúdený na smrť. Vo väzení čaká na popravu. Má to za pár. Kevin je agent FBI, ktorý ho kedysi dostal za mreže. Laura je vedkyňa. Má veľmi osobný dôvod, aby čím skôr našla liek na rakovinu.
Na začiatku bol sen jednej babky. Túžila po krémeši v cukrárni. A tak jej ten sen splnili. Teda, aspoň polovicu z neho. Nakúpili krémeše pre seniorov v domove, kde žije. Vďaka tomu si spoločne užili krémešový deň.
Jedna téma. Dve knihy. Prvá je čisto faktografická. Druhá dokonale mieša fakty s fikciou. Vďaka tomu rozpráva pútavý príbeh.
Babička má 101 rokov. Žije v domove. Túži po krémeši v cukrárni. Včera vyslovila svoj sen. Dnes sa jej splnil. Teda, aspoň ten krémešový. Koľko ďalších seniorov v domovoch sníva rovnaký sen?
Jordan Brown vyhral turnaj BetVictor Welsh Open. Stavím sa, že vám to meno nič nehovorí. A názov turnaja možno tiež. Ale meno Ronnie O’Sullivan ste už asi počuli. To je žijúca a stále veľmi dobre hrajúca legenda snookru.
Carter je bankový zlodej. Mladá milenecká dvojica mu pomáha. Nie, neprezrádzam rozuzlenie príbehu. Toto všetko som sa dozvedela skôr ako som dočítala 15.stranu. Kto je ten chlap? Prečo to robí?
Kamarátka a ja. Obidve máme autoimunitné ochorenie (každá iné). Obidve máme veľmi málo bielych krviniek. Obidve máme poškodenú imunitu. Tu sa podobnosť končí. Ona má koronu. Ja nie. Ona sa chce nechať zaočkovať. Ja nie.
Detektívny triler. Zo stredoveku. Hlavou postavou je patologička. Ateistka. V 12.storočí. V katolíckom Cambridge.
Pár kníh tohto autora som už prečítala. Tušila som, že to nebude obyčajná kniha o kreativite. Pretože Osho ide vždy do hĺbky. Do širších súvislostí. Vyhrabe z nás veci, o ktorých ani netušíme. A občas o nich tušiť ani nechceme.
Živý vianočný stromček v črepníku je šetrnejší k prírode. Zároveň môže robiť radosť aj po sviatkoch. Dokonca veľa rokov. Vďaka tomu, že ho vysadíme. Takto sme kúpili a posunuli na vysadenie už tri stromčeky. Všetky sa prijali.