Najvzácnejší dar

Autor: Sylvia Smatanová | 11.9.2015 o 15:35 | Karma článku: 7,06 | Prečítané:  704x

Práve dnes, 11.9., je to presne 50 rokov, čo si moji rodičia povedali "áno". Teda, zhodli sa na tomto termíne, lebo zistiť pravdu by bolo zložité.

Sobášny list už nemajú a po päťdesiatich rokoch si nikto z nich nepamätá, ako to vlastne bolo. Totiž, kedysi bývali svadby dve. Jedna na úrade, pre náš socialistický štát. Druhá v kostole, pred Bohom a pre rodinu. Na úrade bývala v pracovný deň. V kostole v sobotu. Rodičia tvrdia, že jedna bola 9.9. a druhá 11.9., ale netušia, kedy bola ktorá. Vzhľadom na ich vek a to, že od vtedy prešlo 50 rokov sa im ani nedivím.

Rozmýšľali sme nad oslavou. Takou celkom malou. Čisto súkromnou. Veď koľko manželských párov má to šťastie, že sa v relatívnom zdraví dožije takého výročia? Dohodli sme sa, že nechceme žiadne starosti. Že si to chceme skrátka len tak užiť. Namiesto vyvárania a vypekania som kúpila ich obľúbené zákusky (aj tak ich upiecť neviem). A išli sme na obed. Výbornú reštauráciu máme priamo v dedine. Pred tromi rokmi mal oco 70 rokov a vtedy sme ho museli niekoľko mesiacov presviedčať, aby sme tam šli na obed. Vraj on nie je taký boháč a ani nevládny, aby sa nechal obsluhovať. A navariť si môže doma, čo chce. Tak po prípitku a "povinnom" obede sa išlo domov a ozajstné oslavy boli až tam. Teraz to bolo iné. Žiadne protesty. Vraj si to chce vychutnať. Čašníčke sme povedali, čo sme prišli osláviť. Zapísala si objednávku. O chvíľu troch hostí obsluhovali tri čašníčky. Prípitok, obed, k nemu fľaša dobrého vína. Posedeli sme viac ako hodinu. Obľúbenú "kávičku o tretej" si naši dali až doma. Aj so zákuskami. 

Po káve sme išli do záhrady. Tam sme odchytili suseda. Inak maminho bratranca. Na jar tohto roku spolu s mojím ocom vylomili jeden stĺp v plote a zničili pletivo, aby mohol prejsť traktor od neho k nám. Stĺpa a pletiva nebola škoda, veď boli staršie ako ja. Od tohto roku teda máme voľný prechod z našej záhrady do susedovej a späť. Povedali sme ujovi, čo oslavujeme. Ujo pije málo a aj to len červené víno. Ale teraz urobil výnimku. Toto vraj treba zapiť. Rovno v záhrade. Tam, na čerstvom vzduchu lepšie chutí. Spomínali sme, ako rýchlo to ubehlo. A koľko blízkych už odišlo. Všetci súrodenci mojej mamy. Jediná sestra môjho oca. Ujova manželka. O to viac sa títo traja tešili, že stále dokážu pracovať v záhrade a sú ako tak zdraví. Hoci ujo bol nedávno na operácii a doktori ho strašili kadečím. Na šťastie sa ukázalo, že len strašili. Zo záhrady nás vyhnal až večerný chlad.

Skončil na deň. Obyčajný a predsa úplne iný. Na jeden deň sme zastavili čas. Len tak sme si ten jeden deň užili. Zabudli sme na starosti a prácu. Zaspomínali sme. Všetci spolu. Veď nikdy nevieme, čo bude zajtra.

Náš čas je to najvzácnejšie, čo môžeme venovať. A nielen našim rodičom...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0

Ako sociálne siete a falošné správy stvorili dnešných populistov.

TECH

Gene Cernan videl z Mesiaca svet bez hraníc

Posledný muž na Mesiaci priniesol späť na Zem československú vlajku.

SVET

Savčenková pre SME: Ukrajina nie sú skorumpovaní politici

Musím Ukrajincov prebudiť, hovorí poslankyňa.


Už ste čítali?