Sylvia Smatanová
Bola si aj na kávičku?
Touto otázkou ma vítala mama po návrate z mesta. V období, kedy už nevládala chodiť do mesta so mnou.
Človek, ktorý je stále na ceste. Lebo cesta je cieľ. Zoznam autorových rubrík: Recenzie kníh, Súkromné, Nezaradené
Touto otázkou ma vítala mama po návrate z mesta. V období, kedy už nevládala chodiť do mesta so mnou.
Prišla mi mailom ponuka na poistenie onkologických chorôb. Z mojej zdravotnej poisťovne.
Bol víkend a hlad a prázdna chladnička ma prinútili ísť na nákup. No a keďže som išla hladná, tak to skončilo ako vždy. Okrem potravín nutných na prípravu niečoho vareného (podľa mojej mamy aj zdravého) som kúpila aj poriadnu zásobu všeličoho dobrého „hotového“ (v očiach mojej mamy nezdravého). Taška bola menšia ako môj nákup, takže obrovskú bábovkou som musela niesť v ruke. Smola.
Slnečné lúče v sobotu ráno prebudili moje svedomie, a to mi pripomenulo, že už je naozaj najvyšší čas na vysadenie kvetov na balkón. Semienka cigánok (pardon, po slovensky sirôtok) som kúpila už dávno, ale na betóne asi nevyrastú. Pár minút som ešte bojovala, ale nakoniec v záujme zabezpečenia aspoň dočasného prímeria medzi mnou a mojím svedomím, som sa prinútila vyliezť z postele. Pridala som sa k davu obyvateľov hlavného mesta, ktorí chcú veľa nakúpiť a ešte viac ušetriť a vyrazila na trhovisko.
Keď sa zamýšľam nad tým, čo všetko ma stretlo v druhej polovičke minulého roku, tak zisťujem, že toho zlého bolo viac ako dosť. Snažím sa pátrať po niečom dobrom, ale na nič si nespomínam. Začalo to pracovnými problémami, po nich prišli finančné, potom rodinné a nakoniec osobné. Ak nepočítam problém globálneho otepľovania, tak som za tých pár mesiacov stihla naozaj všetko. Dokonca som „stihla“ aj víchricu v Tatrách.
Mnohokrát si jej v živote pomohol a ona sa snažila oplatiť Ti to rovnakou mincou. Možno to boli maličkosti, ale aj mozaika sa skladá z malých kamienkov. Ak to bude potrebné, urobí to znova. A snáď aj Ty. Prišiel však problém, ktorý ani kamarátstvo nevyrieši. Rozprávate sa o tom už dlho, ale Ty napriek tomu nechápeš. Možno to ona nedokáže lepšie vysvetliť, možno Ty nechceš pochopiť. Nedá sa povedať, kde je chyba, snáď niekde na pol ceste medzi Tebou a ňou.
Skúsenosti pacientov s lekármi sú rôzne. A lekárov s pacientmi určite tiež. Veď každá minca má dve strany a mnoho dokáže vyriešiť ochota všetkých zúčastnených hľadať riešenie problému. A to neplatí iba v zdravotníctve. Pacienti sú však predsa svojim spôsobom v nevýhode. Oni sú tí, ktorých niečo trápi (hypochondrov nepočítam, aj keď hypochondria ako taká je choroba) a prichádzajú s prosbou a nádejou, že im niekto pomôže. Nie vždy sa však dočkajú. Posledná skúsenosť našej rodiny je toho dôkazom.
Medzinárodný deň žien. Jeden zo sviatkov, ktoré ľudí rozdeľujú na dva tábory - zástancovia a odporcovia. Druhým je sviatok svätého Valentína. Na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Veď u nás majú diametrálne odlišnú históriu a asi aj budúcnosť. MDŽ pomaly upadá do zabudnutia, naopak Valentín sa prebúdza k životu. Predsa však majú niečo spoločné. Mám pocit, že ich odporcovia (sú to dve odlišné skupiny) v skutočnosti neodmietajú sviatky ako také, ale skôr to, čo sa k nim nabalilo za niekoľko rokov.
O tom, kde a ako som prežila detstvo som už písala. Tým, ktorí to nečítali, odporúčam, aby tak urobili. Inak nebudú celkom v obraze. Okrem iného som tam sľúbila, že sa snáď raz vrátim aj k úvahe o tom, ako môj život ovplyvnila skutočnosť, že som mala to šťastie a prežila detstvo s tým najlepším človekom na svete. Mojou babkou.