Netušila som, kde čo je. Tak som prezrela skoro všetko. Trvalo mi to hádam 15 minút. Za ten čas prišlo a odišlo zopár ľudí. Nemôžem povedať "zákazníkov". Podľa mňa je zákazník ten, kto kupuje. Títo nekupovali. Možno aj chceli. Len nemali odvahu rušiť pani za pultom. Presne ako ja. Lebo pani nezdvihla za ten čas ani pohľad, nieto ešte zadok. Tak sme všetci odišli na prázdno. Lebo nájsť a vyskúšať, to zvládnem aj sama. Ale blokovať si sama nákup, to zvládam len v Tescu.
Sekáč v malom meste. Pani pri pokladni ma pozdravila skôr, ako som stihla za sebou zatvoriť dvere a pozdraviť. Štyri miestnosti a v nich jedna pani za pokladňou. Vraj či hľadám niečo konkrétne. Hľadám. Pulóver pre moju mamu. Kritériá: dlhé rukávy, pulóver (nie sveter), nie rolák, nie príliš hrubý, nie štrikovaný, žiadny moderný úlet. Ešte viem veľkosť - šírku pod pazuchami. Niečo primerané veku - skoro 70 rokov. Pani sa rozosmiala. Vraj to pozná. Jej mama je o niečo mladšia, ale vyberá podobne. Pani išla so mnou do susednej miestnosti. Postavila sa k regálu. Po jednom posúvala vešiaky s pulóvrami. Spolu sme hodnotili a vyberali. Za pár minút sme prešli všetko. Dva pulóvre pre mamu splinili všetky kritériá. Ďalšie tri som si vybrala ja. Išla som skúšať do kabínky. Pani mi priniesla ďalšie dve veci, ktoré sa mi páčili a boli vystavené. Výsledkom bol nákup skoro za 20 eur. K tomu radosť mojej mamy, že má dva krásne pulóvre presne podľa jej predstáv, dokonca aj v správnej veľkosti. A nemusla ani vyjsť z domu. Samozrejme, niečo som si vybrala aj ja.
Prvá pani si možno myslí, že je predavačka. Lenže ona nič nepredáva. Ona lúšti krížovky. Druhá pani je dokonalá asistentka predaja. A ani o tom nevedela. Musela som jej to povedať.