Keď pobyt v nemocnici nie je za trest

Autor: Sylvia Smatanová | 24.11.2020 o 12:37 | Karma článku: 6,32 | Prečítané:  1546x

Toto nie je žiadne sci-fi. Áno, toto sa naozaj stalo. Áno, na Slovensku. Koncom októbra. Tento rok. Mne. 

S dvojicou záchranárov som absolvovala cestu z jedného konca nášho kraja na ten druhý. Do krajskej nemocnice. Na príjem sme prišli večer. Krátke a rýchle vyšetrenie. Diagnóza jasná. Otázka od doktora, či zostanem ležať. Nemala som so sebou nič. Len kabelku a bundu. Veci mi nemal kto priniesť (40 km od domu, pracovný deň, či skôr večer, úplne iný okres a na Slovensku platil v podstate zákaz vychádzania). Vraj nevadí. Niečo mi dajú. Tak som zostala. Ešte odber krvi, test na koronu. Sľub, že večer dostanem infúziu s antibiotikami a ráno urobia CT. Sľub, že ráno príde diétna sestra a vyriešime moje stravovanie. Lebo je ľahšie vymenovať tých pár vecí, ktoré jesť môžem ako menovať všetko, čo jesť nemôžem. 

A tak som definitívne zostala. Dostala som pyžamo. Nebol to model tejto sezóny od Schiessera. Pyžamo a ja sme boli asi rovnako starí (mladí). Asi preto sme si hneď padli do oka. Ale na tom nezáležalo. Čakal ma pobyt v nemocnici, nie módna prehliadka. Okrem toho som dostala hygienický balíček. V ňom mydlo, sprchový gel, toaletný papier, hyg.vreckovky, zubnú pastu a kefku. A uterák. A sľúbenú infúziu. To už som ležela na izbe. Pred tromi hodinami som ešte ležala doma na gauči...

Ráno volala diétna sestra. Vymenovala som jej potraviny, ktoré tolerujem. Dohodli sme sa, že na raňajky stačia jablká. Ona mala výčitky svedomia, že "iba" jablká. Ja som sa tešila, že nebudem mať "vodovú" diétu. Stiekla ďalšia infúzia. Išla som na CT. Prišla diétna sestra. Znova som jej vymenovala potraviny, ktoré tolerujem. Čakala som, že pri troche šťastia budem mať jablkovú diétu. Ona vymyslela čerstvú zeleninovú polievku, zohnala jazmínovú ryžu, čerstvé varené zemiaky. A dokonca vymyslela aj čerstvý jablkový kompót. Nechcela som veriť, že niekto bude toto všetko variť iba pre mňa. Ale stalo sa. Dokonca, keďže nemôžem ani čaj, tak mi sľúbila každý deň fľašu kojeneckej vody. Pre niekoho zbytočnosť. Pre mňa vec na nezaplatenie. Lebo klasický bufet v nemocnici nie je. Kúpiť si veľké fľaše kojeneckej vody nebolo kde. A voda z vodovodu patrí k "veciam", ktoré netolerujem. Ešte v ten deň mi priniesla dve fľaše vody...

CT potvrdilo to, čo ukázalo aj vstupné vyšetrenie. Operáciu sme pre možné reakcie na narkózu zatiaľ vylúčili. Dva dni po prijatí sme sa s lekármi dohodli, že pôjdem domov. Vysvetlili mi všetko, čo sa môže diať (bolesti, reakcie na lieky...). A že kameň môže odísť o pár hodín, ale aj o dva týždne. Bez problémov mi zabezpečili odvoz sanitkou. Doktori to trafili skoro presne. Kameň odišiel na 13.deň. 

V deň prepustenia z nemocnice robili všetkým pacientom priamo na izbách nové testy na koronu. Aj s certifikátmi. Aby pacienti nemuseli chodiť s bolesťami či po operáciách cez víkend na "dobrovoľné" testovanie.

Fakultná nemocnica Trenčín. Urologické oddelenie. Koniec októbra roku 2020. Ďakujem všetkým. Za všetko.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?