Ariana Franklinová: Vykladačka smrti (Jota, 2010)

Autor: Sylvia Smatanová | 14.1.2021 o 11:14 | Karma článku: 1,97 | Prečítané:  207x

Detektívny triler. Zo stredoveku. Hlavou postavou je patologička. Ateistka. V 12.storočí. V katolíckom Cambridge.

Niekoľko umučených a zavraždených detí. Zdá sa, že jedno bolo ukrižované. Všetci podozrievajú Židov z rituálnej vraždy. „Ale pravda je pomalý poutník a lehce se cestou unaví. Vhodné lži mají sílu a běží rychleji. A toto byla vhodná lež; Židé pověsili Beránka božího na kříž, a proto dodnes ukřižovávají malé děti – to sedí. Taková šikovná sympatická lež, ta se rozletí po světe tryskem.“ 

Preto treba pravde pomôcť. A aj preto, že Židia od prvej vraždy žijú na hrade. Nepracujú. Neplatia dane. A to kráľa štve. Áno, aj v 12.storočí ide hlavne o peniaze. Preto kráľ povoláva vyšetrovateľa zo Sicílie. Je to Žid. S ním prichádza vyšetrovateľ smrti. Vlastne vyšetrovateľka. A ešte k tomu ateistka. A s nimi ich ochranca. Je to Maur. S turbanom na hlave. Táto trojica prichádza do kresťanského Anglicka. Už z tej zostavy je jasné, že sú doslova magnetom na problémy. Trojitým.

Bola to moja prvá historická detektívka. Preto mi chvíľu trvalo, kým som sa preniesla do toho obdobia. Do čias, kedy cirkev mohla takmer všetko. Do čias, kedy väčšina nenávidela každú menšinu. Len preto, že bola iná. Do čias, kedy choroba a bolesť boli považované za Božiu vôľu. A tej sa predsa nesmie odporovať. Ponurosť toho obdobia a atmosféra strachu a temna je vyvážená humorom. Vďaka nemu je to všetko ľahšie stráviteľné. „...Ulfa navlékly a sčesaly mu slepence vlasů kolem hlavy dozadu, jak to jen šlo, takže připomínal nablýskanou a hodně nespokojenou cibuli...“.

Doslova som nasávala tú desivú atmosféru. Vďaka autorkiným živým opisom som pochopila, čo znamená slovné spojenie „temný stredovek“. Som rada, že žijem v inej dobe. Lebo vtedy by som skončila na hranici. Hlavná hrdinka na hranici neskončila. Na šťastie. Hoci istý čas k tomu mala dosť blízko. A krátko predtým to vyzeralo, že neprežije. Aj preto, že sa občas vyjadruje dosť priamo „...ten pták ti visí jak pošlý vrabec, to už jsem viděla větší koule i na třešni...“. Ale keď ide o život, tak je všetko dovolené. To skrátka k trileru patrí. Len tá love story tam akosi nezapadla. Bola povrchná a zbytočná. Ona nie je jeho typ a on nie je jej typ. Napriek tomu sa z ničoho nič do seba zaľúbia. Preto povrchná. V zásadných situáciách bolo konanie postáv dané ich charaktermi, nie zaľúbenosťou. Love story nepriniesla do príbehu nič navyše. Preto zbytočná. Aspoň, že neskončila ako dokonalé klišé. Lebo osoba a charakter vraha sú tak trochu klišé. Zato jeho dolapenie (ak sa to tak dá nazvať) je originálne.

Je to viac ako dobrá detektívka. Aj vďaka tomu, že je inšpirovaná skutočnou smrťou chlapca a vlnou nenávisti voči Židom, ktorí boli obvinení z rituálnej vraždy. Okrem toho je v knihe slušná porcia histórie. A samotný záver knihy dáva predsa len nádej na lepšiu budúcnosť. Vďaka Bohu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Tajná posila vzbúrencov

Keď Sulík s Remišovou vydržia, na pomoc príde aj Kollár.


Už ste čítali?