Seniori žijú v domovoch už mesiace ako vo väzení. Nič nespáchali. Sú tam pre ich dobro. To je však slabá útecha. Nevidia žiadne svetlo na konci tunela. Nič, na čo sa môžu tešiť. Lebo nikto nevie, kedy a ako sa to skončí. Kedy sa budú môcť stretnúť s rodinou. Kedy budú môcť ísť na prechádku mimo areálu. Dni im splývajú. A oni snívajú. Možno práve o tom krémeši v cukrárni. Cukráreň zatiaľ musia oželieť. Ale krémeš v nedeľu po obede alebo ku káve, to sa predsa dá zariadiť. Stačí tak málo.
Už sme ako národ dokázali, na čo všetko a aké veľké sumy dokážeme vyzbierať. Od drahej liečby pre maličké deti, až po prístroje pre nemocnice. Čo keby sme každú nedeľu dopriali každému seniorovi v domove krémeš? Stačí tak málo peňazí. A prinesie tak veľa radosti človeku v izolácii. Nemusí to byť doslova krémeš. A ani nemusí každý z nás chodiť osobne s jedným krémešom za jedným seniorom. Sociálne siete sú silné médium. Skúsme cez ne osloviť ľudí v našom meste, či obci. Kto by bol ochotný prispieť. A kto by bol ochotný upiecť a doručiť. Ideálne cukrárska výrobňa z regiónu, ktorej tým tiež pomôžeme prežiť tieto časy. Ona bude mať objednávku a seniori krásnu nedeľu. Aby to bolo dokonalé, mohli by si svoj zákusok vopred objednať (na výber 5-6 druhov), aby to naozaj pripomínalo cukráreň. Alebo si vyberú "prekvapenie" a vtedy im niečo pripraví cukrárka. A úplne dokonalé by bolo, keby "svoj krémeš" dostal aj každý človek, ktorý má v nedeľu v domove službu. Lebo boli časy, ked firmy a sponzori posielali jedlo a nápoje zdravotníkom. Ale na pracovníkov domovov akosi zabúdame.
Tak čo? Pridáte sa? Pomôžete splniť tento malý sen aj ďalším seniorom v domovoch? Lebo darovaný respirátor ochráni telo. Ale darovaný krémeš pohladí dušu.