Motivačných kníh je na trhu skoro toľko, koľko je mikroplastov v našej pitnej vode. A pribúdajú ďalšie. Motivačné knihy na trhu, aj mikroplasty vo vode. Prečítala som ich už veľa. Napriek tomu občas po nejakej rada siahnem. Tentoraz som čítala hneď dva diely. V predaji už je aj tretí pod názvom Znovu v Kaviarni na konci sveta.
John je workoholik. Nehoda na ceste a zápcha, v ktorej zostane trčať, mu zmenia život. Skončí v kaviarni / motoreste / bistre, kde je všetko zvláštne. Názov, personál, aj jedálny lístok. Veď ponukou dňa sú otázky: Prečo si tu? Bojíš sa smrti? Vedieš naplnený život? Keď si to prečíta, takmer odíde. Ale akosi nie je kam ísť. Tak trochu zo zúfalstva sa začne rozprávať s personálom. A hľadať odpovede.
Prichádza na to, že nechce stráviť desiatky rokov čakaním na dôchodok. Čakaním na to, aby potom konečne začal žiť. Že treba žiť tu a teraz. A byť šťastný. Tu a teraz.
Jednoduchý, vtipný, oddychový príbeh. S jasným odkazom. Práve preto sa mi páčil.
Druhý diel sa odohráva o desať rokov. John zmenil svoj život. Čas delí rovnomerne medzi prácu (nutnosť) a zábavu (cestovanie). Je šťastný. Tak prečo znova prichádza do kaviarne? Možno preto, že žiak sa stal učiteľom. Ale aj učiteľ sa môže učiť od svojho žiaka. A najlepším učiteľom je dieťa. A tak sa každý učí od každého.
Každý z nás zadáva GPS súradnice svojmu životu. A to, čomu venujeme svoj čas a energiu, nám prichádza do cesty. Stále viac. Keď si ujasníte, čo chcete, akoby ste vyslali signál z majáka do mora neobmedzených možností. Ak sa nám to nepáči, stačí zmeniť súradnice. A vesmír spustí prepočítavanie.
Pokračovanie príbehu je fajn návod, ako sa v živote posunúť ešte ďalej. Ako nezostať v polovici cesty. Ako pristupovať k deťom. Dokonca ešte skôr, ako sa človek rozhodne, že ich chce. A či ich vôbec chce. Pretože to, či niekto má, alebo nemá deti, z neho nerobí lepšieho ani horšieho človeka.
Aj tento príbeh je napísaný ľahko, príjemne, vtipne. Ale hlavne veľmi múdro.
Mám rada motivačné knihy s príbehom. Vtedy pôsobia uveriteľnejšie. Mám pocit, že je to všetko ľahké. Že to dokážem aj ja. Ešte dnes. A presne tak píše John Strelecky. Ľahko a ešte aj vtipne. A tak som sa zamyslela a zadala nové GPS súradnice. Čakám na výsledok prepočítavania.
Veď zbabelec zomrie tisíc ráz, no odvážny len raz.