reklama

Ako som sa nechala zbaliť a prišla o koláč

Bol víkend a hlad a prázdna chladnička ma prinútili ísť na nákup. No a keďže som išla hladná, tak to skončilo ako vždy. Okrem potravín nutných na prípravu niečoho vareného (podľa mojej mamy aj zdravého) som kúpila aj poriadnu zásobu všeličoho dobrého „hotového“ (v očiach mojej mamy nezdravého). Taška bola menšia ako môj nákup, takže obrovskú bábovkou som musela niesť v ruke. Smola.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Pred našim vchodom som kútikom oka zazrela hnedého psa neurčitého druhu a priemernej výšky. Mám psov rada, oni mňa ešte radšej (nepýtajte sa ma prečo), ale sú druhy, ktoré mám ešte radšej ako rada. (Sem patria všetci „chlpáči“ (srsť na spôsob plyšovej hračky), vlčiaci (teda správne ovčiaci) a všetko vyššie od nich. Samostatnou kategóriou sú také zaujímavé druhy ako kokríci a im podobní huncúti.) Tento nepatril do žiadnej obľúbenej skupiny, takže som bez zaváhania vošla dnu a privolala výťah. Vzápätí prišiel hafan aj s majiteľkou. A moja ruka s bábovkou ho doslova zhypnotizovali. Začal po nej naťahovať krk. Pre istotu som ju zdvihla do výšky mojej hlavy. Nastúpili sme do výťahu. To však znamenalo, že sa dostal bližšie ku mne, ale najmä k vytúženej bábovke. Darmo ho majiteľka hrešila, darmo sa mu vyhrážala. Stredom jeho vesmíru bola v tom momente bábovka. Vyskakoval, kňučal, bol schopný zhltnúť mňa a moju ruku len pre to, aby sa dostal k tej maškrte. Pozrela som na ten prosiaci psí kukuč a spýtala sa ako keby ten pohľad nehovoril za všetko: „On je na sladké? A ja som si myslela, že iba ľudia sú takí maškrtní.“ Napriek tomu som nebola ochotná vzdať sa bábovky. Uvažovala som o jej rozdelení, ale vo výťahu som si to nevedela dosť dobre predstaviť. A on tak smutne pozeral..... Zrazu som si spomenula. Veď mám v taške koláče! Pre istotu som sa spýtala majiteľky, či to pomôže. Kým sa na striedačku mne ospravedlňovala a jeho hrešila, ja som vytiahla koláč. A bol najvyšší čas. Moja bábovka by sa inak nedožila príchodu do nášho bytu. Rýchlosťou blesku sa naň vrhol. Stihla som však odtiahnuť ruku a podať ho majiteľke. Predsa len, s tým sáčkom by mu asi príliš nechutil. Argo (tak sa hafan volal) na mňa rýchlo vrhol vďačný pohľad a svoj hypnotizujúci pohľad upriamil na nový objekt. Už som vystupovala, keď ho konečne dostal do svojej moci. V tom momente bol asi najšťastnejším psom na svete. A ja som bola rovnako šťastná, že som zachránila moju bábovku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Až doma som si uvedomila, čo som urobila. Bože, veď ja som sa nechala zbaliť psom! Jednoducho som mu nedokázala povedať NIE! A to aj napriek tomu, že to vôbec nebol môj typ! A dokonca nemal ani pekného majiteľa (nemal žiadneho majiteľa, ale majiteľku), ako stihla podotknúť moja spolubývajúca. A ešte som mu obetovala môj koláč. Musím sa nad sebou vážne zamyslieť. Ale keď tí havkáči sú takí zlatí...

Sylvia Smatanová

Sylvia Smatanová

Bloger 
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Človek, ktorý je stále na ceste. Lebo cesta je cieľ. Zoznam autorových rubrík:  Recenzie kníhSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu